Tunel pod Gabčíkovom

Autor: Rastislav Antala | 10.4.2015 o 11:55 | Karma článku: 8,31 | Prečítané:  726x

Vláda SR rozhodla 9.3.2015 o odstúpení od Zmluvy o prevádzkovaní vodnej elektrárne Gabčíkovo spoločnosťou Slovenské elektrárne. Samozrejme, zdôvodnenia predstaviteľov Vlády SR nenechali nikoho na pochybách, že Slovenská republika urobila „obchod storočia“, keď od uvedenej zmluvy odstúpila. Je to naozaj obchod storočia, alebo len ďalší marketingový ťah vlády, ktorý v konečnom dôsledku zaplatia ľudia?

Pod správou spoločnosti Vodohospodárska výstavba, a.s. je VE Gabčíkovo od 10.3.2015, čiže presne mesiac. Mesiac, v ktorom boli pre vodnú elektráreň priaznivé poveternostné a vodohospodárske podmienky. Za tento mesiac dokázala spoločnosť Vodohospodárska výstavba umiestniť na trh prostredníctvom sprostredkovateľa eletrickú energiu v objeme za niečo málo cez 6 miliónov EUR. Tento objem dokázala VE Gabčíkovo zrealizovať vďaka vyrobenému objemu 0,19 TWh elektrickej energie pri cene 31,52 EUR za MWh, čo sa rovnalo približne priemernej spotovej (okamžitej) cene energie na trhu. Pýtate sa prečo cez sprotredkovateľa? Nuž správna otázka, ktorá je namieste...

V prípade ponechania prevádzky VE Gabčíkovo v správe Slovenských elektrární by boli zrealizované tržby vyššie. Celkový objem tržieb by bol viac ako 7 miliónov EUR, vďaka „future“ cene 36,50 EUR za MWh, za ktorú predali Slovenské elektrárne elektrickú energiu už cca pred rokom a pol. Takže Vodná elektráreň Gabčíkovo mohla reálne vygenerovať o milión EUR vyššie tržby keby zostala v správe SE, ako vygenerovala pod správou VV.

V ročnom vyjadrení nikdy nebude príjem do verejných financií z Gabčíkova vo výške 100 mil EUR, ako viackrát tvrdil pán premiér. Uplynulý mesiac bol totiž normálny z hľadiska poveternostných a vodohospodárskych vplyvov na realizované tržby. Len veľmi ťažko sa dá očakávať, že všetky mesiace budú také priaznivé. V prípade nizkej hladiny Dunaja, nebudú mať VE Gabčíkovo čo predávať. V prípade „veľkej vody“, ktorá môže prísť po minulotýždňovej snehovej nádielke v Alpách, v prípade rýchleho oteplenia aj veľmi skoro, môžu v extrémom prípade púšťať vyrobenú energiu do siete za nulovú cenu alebo dokonca aj so zápornou cenou. Keď príjmy verejných financií za dobrý mesiac na ročné vyjadrenie, dostaneme sa v ideálnom prípade na sumu 63 miliónov EUR, čo nie je ani zďaleka premiérom avizovaných 100 miliónov EUR.

Od minulého mesiaca takisto Vodohospodárska výstavba znáša prevádzkové náklady na prevádzku Gabčíkova, ktoré sú vo výške približne 9 miliónov EUR ročne. Tieto náklady do prevzatia znášali Slovenské elektrárne. Takisto štát prichádza o ďalšie platby zo Zmluvy o prevádzke vo výške viac ako 11 miliónov EUR. Prevádzkovaním Gabčíkova pod štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba prichádzajú každým dňom ľudia v tejto krajine o množstvo peňazí. Každým rokom o minimálne 4 milióny EUR a v celkovom vyjadrení, za celú zvyšnú dobu prevádzkovania podľa pôvodnej zmluvy o prevádzke (čiže ešte 20 rokov), príde tento štát o približne 81 miliónov EUR. Toto je podľa pána premiéra a pána ministra Žigu verejný záujem.

Nehovoriac o tom, že štát avizuje generálnu opravu turbín v Gabčíkove, ktoré podľa zrušenej Zmluvy o prevádzke, mali znášať Slovenské elektrárne, ak by bola vôbec potrebná. Otázka potrebnosti uvedenej opravy je namieste, pretože turbíny, ktoré sú inštalované v VE Gabčíkovo by možno nikdy, v prípade správnej údržby, generálnu opravu nepotrebovali. Nehovoriac o tom, že napríklad vo Vodnej elektrárni Kráľová pri Seredi, ktorá bola prototypom elektrárne, aká bola postavená v Gabčíkove, boli turbíny nainštalované v roku 1985, čiže o 7 rokov skôr ako v Gabčíkove a žiadnu generálnu opravu doteraz nepotrebovali a ani neplánujú. Takisto treba pripomenúť, že v Gabčíkove je 8 turbín, z ktorých sú ale priemerne spustené len dve, čiže každá turbína je používaná len 25% času, takže reálne časové opotrebenie turbín v Gabčíkove je len niečo cez 5 rokov... Naozaj potrebujú generálnu opravu? Naozaj potrebuje tento štát minúť peniaze daňových poplatníkov vo výške 80 – 150 miliónov EUR?

Minimálne 81 milónov EUR na prevádzke a 80 – 150 miliónov EUR za opravu turbín na účet verejných financií, čiže na účet daňových poplatníkov. To je sumár „obchodu storočia“, ktorý táto Vláda amatérskym a dilentanstkým spôsobom zrealizovala.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?