Slovenské elektrárne - časť 2: Premiérovo zlaté vajce

Autor: Rastislav Antala | 19.3.2015 o 14:43 | Karma článku: 7,77 | Prečítané:  489x

"Gabčíkovo je naše a robia sa tam tržby 100 miliónov EUR s minimálnymi nákladmi!!!", presviedča premiér svojich voličov. A tí, čo to spochybňujú, sú nepriatelia tohto štátu a lokaji, ktorí chránia záujmy zlých kapitalistov. A medzitým poslanec vládnej strany prizná, že tento štát riadia finančné skupiny... Tažko sa v tom vyznať... No, ale poďme sa pozrieť trošku bližšie na to premiérovo zlaté vajce.

Premiérovo zlaté vajce, rozumej vodná eletráreň Gabčíkovo, má minimálne jedno veľmi slabé miesto a tým je cena elektrickej energie, za ktorú Vodohodspodárska výstavba dokáže na trhu vyrobenú energiu predať. Základným problémom trhu s elektrickou energiou je to, že elektrická energia sa nedá skladovať a do siete sa tiež nedá napumpovať toľko energie, koľko si hocikto zmyslí. Každý výrobca je povinný do siete dodať presne také množstvo energie, aké sa zaviaže dodať. Za dodanie menšieho, ale aj väčšieho množstva energie, sa platia vysoké pokuty.

Dnes Slovenské elektrárne predávaju energiu na tzv. Future (alebo budúcich) trhoch (cca dva roky dopredu) a následne túto energiu vyrábajú v elektrárňach v svojej správe, vrátane Gabčíkova... Slovenské elektrárne majú rôznorodé výrobné zdroje energie - väčšinu energie vyrábajú v jadrových elektrárňach, ktoré sú doplňované vodnými, tepelnými, paroplynovými a inými elektrárňami. Rôzne elektrárne majú rozdielnu nákladovosť výroby a takisto rôznu flexibilitu nábehu a výroby elektrickej energie. Vďaka rôznorodosti výrobných kapacít dokážu Slovenské elektrárne veľmi flexibilne reagovať na požiadavky trhu a môžu si dovoliť obchodovať s energiou na budúcich trhoch, pretože vedia, že toľko energie koľko predajú, dokážu aj vyrobiť. Zjednodušene povedané - najprv energiu predajú a následne sa snažia ju čo najlacnejšie vyrobiť.

Neviem si veľmi reálne predstaviť, že Vodohospodárska výstavba bude predávať na future trhoch, pretože charakteristika vodnej elektrárne Gabčíkovo im nedáva manévrovací priestor a potrebnú flexibilitu. Veď vedieť dva roky dopredu to, či bude v Dunaji veľa alebo málo vody by asi nevedela odhadnúť ani Sibyla. Takisto pochybujem o schopnostiach Vodohospodárskej výstavby vybudovať v krátkej dobe efektívne obchodné oddelenie, ktoré by vedelo prípadné nerovnosti medzi objemom predanej a vyrobenej energie efektívne vyriešiť. Dá sa preto predpokladať, že Vodohospodárska výstavba bude predávať za tzv. spotové (aktuálne) ceny… Čiže najprv vyrobia energiu a až potom sa ju budú snažiť predať na trhu (prípadne ju budú predávať len s niekoľkodenným predstihom). Má to však jeden háčik…

Keď bude Gabčíkovo vyrábať veľa energie, znamená to, že v Dunaji bude veľa vody. Dá sa predpokladať, že keď bude v Dunaji veľa vody, bude veľa vody aj v ostatných riekach v Európe a aj ostatné vodné elektrárne v Európe budú vyrábať veľa energie. Na trhu bude, úplne logicky, v tom čase prebytok lacnej energie z vodných zdrojov a spotová (čiže okamžitá) cena energie bude, s veľkou pravdepodobnosťou, kvôli vysokej ponuke veľmi nízka… môže byť až o desiatky percent nižšia ako cena, ktorú dokážu Slovenské elektrárne zrealizovať na trhu dnes…

Minister životného prostredia v sobotu 14.3.2015 v relácii Sobotné dialógy uviedol, že za prvý týždeň od prevzatia dokázali realizovať tržby 640.000 EUR v čase, keď je v Dunaji normálny stav vodnej hladiny, čo len jednoduchým prepočtom znamená ročné tržby cca 33 miliónov EUR... Keď bolo Gabčíkovo v správe Slovenských elektrární, tržby, ktoré Vodohospodárska výstavba dokázala práve vďaka prevádzke Gabčíkova Slovenskými elektrárňami zrealizovať, bol cca 100 miliónov EUR... Nuž, takže namiesto výhodnej "kúpy" je to len trápne divadlo, ktoré zase zaplatia občania tejto krajiny...

Aký je záver? Zo 100 miliónového zlatého vajca pána premiéra môže byť veľmi ľahko také maličké prepeličie vajíčko, ktoré možno nikdy žiadny zisk nevytvorí. Existenia vodnej elektrárne Gabčíkova mimo portfólia Slovenských elektrární, je len ďalšia strela do kolena, pretože v takomto nastavení štát nikdy nedokáže zrealizovať viac zisku, ako keby bola vodná elektráreň Gabčíkovo naďalej zverená do prevádzky Slovenským elektrárňam a Vodohospodárska výstavba by si ponechala 65% tržieb plus cca 10 miliónov EUR ročne za rôzne poplatky od Slovenských elektrární tak, ako tomu bolo pred odstúpením od Zmluvy o prevádzke. Podotýkam, že nikdy nepatrila zahraničným investorom, vždy bola majetkom tohto štátu, ale ako som už povedal v prvej časti tohto blogu, až dovtedy kým súd nepotvrdí, že aktivita tejto vlády v tejto kauze zabezpečila to, že nám prvýkrát v histórii Gabčíkovo de facto nepatrí.

Pokračovanie nabudúce - časť 3: Kto za koho kope, pán premiér?

 

Prvá časť blogu:

http://rastislavantala.blog.sme.sk/c/376989/slovenske-elektrarne-ako-si-pan-premier-striela-do-kolena-cast-1-prevzatie-gabcikova.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?